Názov obce, nasvedčujú tomu ľudové povesti, pochádza pravdepodobne od kaliny ( ker s červenými plodmi, lat. Vibornum ), ktorá rastie na okraji okolitých lesov dodnes.V stredovekých listinách sa obec objavuje pod názvom Kalenó.

Obec v druhej polovici 16. storočia humenskí magnáti Drugethovci, ktorí v tomto kraji vládli od r. 1321 do 1684. Patrili im rosiahle zemplínske majetky. V 17. st. po Drugethovcoch obec patrila rodinám Csákyovcov a neskoršie Szirmayovcom. V archívnych písomnostiach sa po prvý raz spomína r. 1595. V r. 1715 obec mala 8 opustených a 14 obývaných domov a vlastný vodný mlyn ( stal na mieste dnešného nákupného strediska ). V r. 1787 mala obec už 43 domov s 282 obyvateľmi. V prvej polovici 19.st. (1828) obec mala 50 domov s 389 obyvateľovateľmi a pílu s gátrom, ktorú dal postaviť Arczo Jutkovič. Píla bola postavená povyše obce pod Debrou ( dodnes sá tam jej základy ). Denne tu po vedení majstra Hrabovského z Poľska pracovalo pribliňe 20 chlapov z Kalinova. Píla bola v r. 1895 zlikvidovaná.
Obyvatelia nachádzali prácu aj v okolitých lesoch. Okrem pílenia a zvážania dreva sa zaoberali uhliarstvom, neskoršie pastierstvom a poľnohospodárstvom.

Archeologické nálezy z predhistorického obdobia a starších úsekov historického obdobia nie sú známe.

Z doby rímskej sa v Kalinove našiel vzácny poklad, z ktorého sa zachovalo 21 mincí. Tento nález potvrdzuje jestvovanie cesty z Potisia k Baltu. Poklad mincí z Kalinova obsahoval denáre rímskych cisárov (21 mincí o celkovej váhe 1,5 – 2 kg) , ktorý sa na našom území dostal do zeme okolo roku 200 n.l.

Vojnové udalosti koncom roku 1914 a začiatkom roku 1915 poznamenali aj túto oblasť. Ofenzíva ruských vojsk donútila rakúsko-uhorskú armádu k ústupu do Karpát. Ruské jednotky prekročili Karpáty v priestore Lupkowského priesmyku a obsadili okolité obce, medzi nimi Kalinov, Palotu, Vydraň a ďalšie. Počas 1.svetovej vojny takmer dve tretiny obyvateľov presťahovali vtedajšie úrady z Kalinova i okolitých podhorských obcí k Trebišovu a do Miškolca. Na jar r. 1915 sa vrátili do svojho zničeného a vyrabovaného bydliska.
V prvých rokoch ČSR Kalinovčnia s nádejou očakávali sľubované náhrady škôd, avšak márne. Hlad a bieda gniavili chudobných roľníkov a lesných robotníkov, ktorí sa v panských lesoch nechávali svoje posledné sily pri ručnej píle a sekere. Nespokojnosť so životnou situáciu a chudobou prejavili obyvatelia Kalinova a okolitých obcí na manifestácií v Medzilaborciach r. 1920. Výsledkom nespravodlivého režimu a nepriaznivej hospodárskej situácie bola Čertzniansko-haburská vzbura v r. 1935.
Sociálne pomery za tzv. slovenského štátu boli pre Kalinovčanov veľmi nepriaznivé. Poniektorí boli nútení pre vlastnú obživu zabezpečovať si potraviny pašovaním z Poľska.
Obyvatelia Kalinova sa zúčastnili bojov v 2.svetovej vojne. V bojoch padlo 9 obyvateľov obce a 3 zahynuli pri frontových prestrelkách.
Obec Kalinov bola oslobodená 21.septembra 1944 ako prvá v Československu. (Paradoxne sa počítalo už s hranicou určenou bez Podkarpatskej Ukrajiny.)